|
 Ako už býva v posledných ročníkoch cyklomaratónskej série zvykom, prvým, otváracím pretekom je Svätojurský cyklomaratón. Závod v oblasti Malých Karpát, viníc a kvalitného vína, nalákal i na svoj štvrtý ročník slušný počet bajkerov. Prezentáciou si ich prešlo presne 521 kusov. Oproti minulému roku sa trate dĺžkou ani umiestnením nemenili. Vybrať si bolo možné z dvoch variantov. Buď krátku, v dĺžke 44km s prevýšením 1000m, alebo dlhú, 75 km s 1800m prevýšením.
Chýbal týždeň do 17.04. a ja neveriacky pozerám na predpoveď počasia. Dážd, dážd, búrky...celých 5 dní.. Nič čo by ma príjemne naladilo. Meteorológom to, ako na potvoru, vychádza a z oblohy sa celý týždeň lejú kvantá vody. Preto pevne verím, že aj ich ďalšia predpoveď, bezoblačnej oblohy na sobotný dátum, bude presná. A v kútiku duše si želám, aby karpatská pôda zapracovala a vsiakla prebytok vody. Oddelenie organizátora, na ovplyvňovanie počasia, pracovalo dobre a v sobotu nás víta slnkom zaliaty Svätý Jur. Toto muselo presvedčiť i posledných váhavcov, že má zmysel zúčastniť sa aj tohto ročníka. Pán Hupka st., riaditeľ preteku, ma pri krátkom stretnutí ubezpečuje, že dnes sa prášiť na trati isto nebude :-D a trať, že je pripravená, vyčistená, všetci z organizačného týmu, sú na svojich miestach. 
Štart krátkej bol naplánovaný na desiatu hodinu. Po minuloročných skúsenostiach, som sa zaradil do predných pozícii na štarte, aby som mal dostatok priestoru v nasledujúcich úzkych asfaltových serpentínach a i neskoršom lesnom stúpaní. Po štartovné tempo nasadili borci dosť vysoko, takže neskoršia „bedňová trojica“ sa stráca v prvom dlhom stúpaní. Na prvých kilometroch ešte nie je vidieť na trati znaky celotýždňových zrážok, preto som sa aj vnútorne ubezpečoval, že to nebude nič zlé. Prvý brod, ktorý sa vyskytoval na mieste, kde predtým žiadna voda netiekla, ma však prebral a odštartoval akoby pretek na inej trati. Voda stekala takmer všade, nájsť suchý úsek bol problém. O osvieženie počas jazdy bolo postarané. Osviežený som bol natoľko, že som si prsty na nohách necítil. Výhodou však bola prevaha vody nad blatom a i to sa nelepilo. Takže druhý Súľov 09, kde sa od blata ani nepretáčali kolesá, sa nekonal. Avšak i tak bolo potrebné, s rozumom hľadať schodnú stopu a keď nebola stopa vidieť, len jednoducho prehučať cez miesto s ,podľa vás, najmenej nebezpečným obsahom. Podľa mojich informácii od ostatných pretekárov, sa však aj Svätý jur a jeho okolie, v sobotu zaradilo do oblasti s početným výskytom „tigrov“, takže ich populácia nie natoľko ohrozená, ako sa nám svetové média snažia nahovoriť :-). Pestrofarebné pole sa s pribúdajúcimi kilometrami farbilo do šeda, kto mal chuť, mohol sa pristaviť pri dvoch stabilných brodoch na potokoch a vyumývať sa, alebo vyskúšať cannoning :-). Oproti minulému ročníku, nebola ich hladina ani náhodou „niveau stable“. Občerstvovacie stanice na 44ke, sú dve, na oboch ma potešilo milé osadenstvo, ktoré povzbudilo, pomohlo s drobným servisom a premazaním. V dlhom zjazde, po druhej občerstvovačke, mi dosť vytuhli nohy od stáleho „osviežovania“ sa chladnou vodou predným kolesom a do nasledujúceho technického úseku som sa musel prehovárať, aby sa aspoň trošku rozbehli. Po krátkych protestoch sa však umúdrili a posledné stúpanie i rovinu pred cieľom zvládli. Aj tento ročník Kaktus Bike Svätojurského cyklomaratónu, mal svoje čaro. Síce bol podstatne mokrejší než predchádzajúci, ale znova organizačne výborne zvládnutý. Značenie trate bolo bezproblémové, našťastie sa nenašiel žiadny „dobrodinec“ baviaci sa preznačovaním trate. Výhodou umiestnenia cieľu na futbalovom štadióne sú teplé sprchy, ktoré sa práve teraz výborne hodili. Nevýhodou, obmedzené možnosti sedenia a oddychu pre dojazďujúcich pretekárov, vzhľadom na obmedzenú kapacitu, hlavne pokiaľ je zem mokrá. Tento rok potešilo aj tričko od organizátorov v balíčku ku štartovnému. Trať je týchla, vhodná pre všetkých, takmer každý si nájde to svoje, čo má na bajkingu rád. Ešte raz by som týmto poďakoval organizátorom, za snahu a dobrú prípravu. Výsledky: Link na fotogalériu: Za fotky v galérii ďakujeme Janke Kirdajovej:
|
